História klubu Ottawa Senators

Ottawa Senators. Najlepší kanadský tím prvej polovice 20. storočia podľa kanadských športových redaktorov. Tím, ktorý má so súčasným hokejovým klubom v hlavnom meste Ottawy spoločné len jedno jediné, a to meno. Príbeh tohto tímu je úplne iný, dlhší a história je neporovnateľne bohatšia a, samozrejme, oveľa úspešnejšia. Spolu vyhral totižto až 11 Stanley Cup-ov. 

V roku 1883 vznikol v kanadskom meste Ottawa prvý amatérsky organizovaný hokejový klub v Ontáriu vôbec. Založili ho traja mladíci po tom, ako videli naživo zápasy turnaja Montreal Winter Carnival. Ich mená boli Halder Kirby, Jack Kerr a Frank Jenkins. V tom čase bankár, športovec a organista. Vzhľadom na to, že v širokom okolí nebol nikto proti komu by mohli hrať, celá počiatočná aktivita tímu Ottawa HC spočívala v trénovaní. Prvý tréning sa konal 5. marca 1883 na Royal Rinku. 1. februára 1884 začal ďalší ročník Montreal Winter Carnival a tím Ottawa HC tam už, samozrejme, nesmel chýbať. Tím tvorili T.D. Green, T. Gallagher, N. Porter, H. Kirby, J. Kerr, F. Jenkins, G. Young, A. Low, E. Taylor. Prvýoficiálny turnaj a hneď prvý úspech pre Ottawu. Ottawa síce svoj prvý zápas prehrala 1:0, no potom nasledovali dve víťazstva 1:0, keď vôbec prvý gól za Ottawu HC vsietil Nelson Porter. Po ďalšom víťazstve, tentokrát 3:0, sa Ottawa v turnaji dostala až do finále, kde ale podľahla Montrealu Victorians tesne 1:0. Prvým kapitánom tímu bol Frank Jenkins a Ottawa hrala v červeno-čiernych svetroch. V ďalšom ročníku sa Ottawa opäť dostala do finále, no tentoraz v ňom podľahla Montrealu HC. Ročník 1886 bol zrušený kvôli pandémii kiahní a ďalších ročníkov sa už Ottawa HC nezúčastnila.

V roku 1886 sa totižto sformovala Amateur Hockey Association of Canada (AHAC), prvá organizovaná medzimestská hokejová liga v Kanade a aj na svete. McGill HC, Montreal HC, Montreal Crystals, Montreal Victorias a Ottawa HC boli prvými účastníkmi. Ottawský Thomas D. Green bol zvolený za prvého prezidenta ligy, ktorá fungovala až do roku 1898. Hokej vyzeral v tomto čase trochu inak ako sme naňho zvyknutí teraz. Neexistovali bránky, iba dve tyčky bez brvna a okrem brankára hralo v poli až 6 hráčov: ľavé krídlo, center, pravé krídlo a vzadu hrali hráči na pozíciách pomenovaných rover, point a coverpoint. Neexistovali žiadne mantinely a takisto ani modrá alebo červená čiara. Hralo sa na dva 30-minútové polčasy, no existovalo predĺženie ako ho poznáme dnes v play-off. Hralo sa, pokiaľ nepadol gól alebo sa niektoré zápasy končili len remízou. 7 hráčov vrátane brankára, ktorí nastúpili na zápas, museli odohrať celých 60 minút. Neexistovali žiadne striedania.

Rozpis zápasov nebol stanovený, tímy hrali tzv. Challenge Series, kedy si účastníci ligy dohadovali zápasy medzi sebou. Ottawa sa v roku 1887 zúčastnila jedného a po tomto vystúpení bola až 3 roky neaktívna, kvôli tomu, že ich pôvodné klzisko, The Royal Rink, bolo zrušené a až vo februári 1889 sa podarilo postaviť nové, Rideau Skating Rink. Klub sa v roku 1890 pridal k Ottawa Amateur Athletic Association a do nových hokejových zápasov vstupovali s bieločiernymi pásikavými svetrami s červeným logom OAAA uprostred a dostali prezývky, ako Generals alebo Capitals.

V sezóne 1890 – 1891 odohrala Ottawa 14 zápasov v troch rôznych ligách. Okrem AHAC, bola zakladajúcim členom taktiež OCHL a OHA. Vyhrala ich 13 a prehrala len jeden. V rámci OHA vyhrala tri tituly, vo štvrtej sezóne ligu opustila. Keď vyhrala titul v roku 1892, na slávnostnej večeri anglický politik, sekretár pre kanadskú kolóniu Spojeného kráľovstva, Frederick Arthur Stanley, 16th Earl of Derby, predstavil Ottawe svoju trofej pre najlepší kanadský hokejový tím s názvom Dominion Challenge Trophy. Áno. Stanley Cup bol prvýkrát predstavený mestu Ottawa a prezident klubu Ottawa HC a jeho bývalý hráč, P. D. Ross, mal tú česť odovzdať ho každý rok najlepšiemu kanadskému tímu. Bola to strieborná miska, ktorá merala 18 centimetrov a nestála ani 50 dolárov. Jeho žena milovala mesto Ottawa, jeho syn hral v Ottawe hokej. Ottawa is hockey and hockey is Ottawa.

Prvá Dominion Challenge Trophy, ktorá neskôr dostala meno Stanley Cup, bola udelená v roku 1893 a získal ju Montreal HC. Druhá skončila Ottawa. Rok nato skončili na prvom mieste AHAC 4 tímy, Ottawa, Montreal HC, Montreal Victorias a Quebec, ktorý bol ale z finálových bojov vylúčený. Bolo to vôbec prvé hokejové play-off v dejinách. Vo finále sa stretli Ottawa s Montrealom a aj keď Ottawa vyhrávala 1:0, z druhého Stanley Cup-u sa nakoniec tešil Montreal, keď vyhral 3:1.

Od roku 1894 až do roku 1900 nevyhrala Ottawa žiaden titul. V sezóne 1896-1897 nastúpila Ottawa do sezóny v nových dresoch s čierno-bielo-červenými pásikmi. Tieto dresy nosili hráči klubu až do roku 1954. AHAC sa rozpadla v roku 1898 po tom, čo amatérsky klub Ottawa Capitals vyhral ligu a dostal právo pripojiť sa k AHAC. Dokonca dostali právo vyzvať Montreal Victorias k boju o Stanley Cup. To sa AHAC nepáčilo, ale malo sa rozhodnúť v 3 zápasoch. Victorians deklasovali v prvom zapase Capitals vysoko 15:2 a Capitals sa ďalších bojov vzdali. Ottawa HC, Montreal HC, Montreal Victorias and Quebec HC omietli pripojenie tímu Capitals do AHAC, ligu opustili a vytvorili si novú pod názvom Canadian Amateur Hockey League. V tejto lige sa vôbec prvýkrát použila sieť v hokejovej bráne.

V roku 1901 Ottawa konečne vyhrala titul a mohla vyzvať Winnipeg Victorias k boju o Stanley Cup, no neurobila tak. Podľa historika Charlesa L. Colemana bolo toto rozhodnutie múdre vzhľadom na únavu celého tímu kvôli zdržaniu celej sezóny. Victorians mala Ottawa vyzvať o rok, no na prekvapenie tak neučinila, a tak dovolila Winnipegu vyhrať už tretí Stanley Cup. Za Ottawu v tom čase hrali budúci členovia Siene Slávy Harvey Pulford, Alf Smith, Harry Westwick alebo bratia Bruce a Hod Stuartovci. V roku 1901 sa taktiež prvýkrát objavila prezývka Senators, a to 7. januára v denníku Ottawa Journal. Ottawa hrala v bielych dresoch s písmenom „O“ na dresoch. Také isté dresy nosil v sezóne aj futbalový klub pôsobiaci v Ottawe.

Sezónu na to skončila Ottawa v CAHL druhá za Montrealom HC, ktorý sa v boji o Stanley Cup stretol s víťazom Manitoba Hockey Asociation, Winnipegom Victorias, zvíťazil a pripísal si už svoj štvrtý Stanley Cup. Sklamanie Ottawy z druhého miesta, keď Montreal získal v sezóne len o jedno víťazstvo viac ako klub z hlavného mesta Kanady netrvalo dlho. V sezóne 1903 vznikla v Ottawe prvá dynastia, tzv. Silver Seven. V Ottawe vznikol klub, ktorý hádam ani nebolo možné zdolať. Do tímu prišiel totižto legendárny jednooký Frank McGee. Prvá dynastia klubu Ottawa HC, prvé veľké víťazstva v boji o Stanley Cup. Takto by sa dalo charakterizovať obdobie rokov 1903 až 1906 v Ottawe a vlastne história samotného Stanley Cup-u. To všetko hlavne kvôli jednému hokejistovi. Za 4 roky s Fankom McGeem Ottawa získala Stanley Cup 4-krát! Bol najmladším hráčom tímu, vysoký len 168 cm a s váhou len 68 kilogramov. Hneď vo svojom prvom zápase za Ottawu skóroval dvakrát a celkovo v 45 zápasoch za Ottawu strelil neuveriteľných 135 gólov. Ottawa prehrala len 4 ligové zápasy a vyhrala všetky challenge série o Stanley Cup.

V sezóne 1903 skončili na prvom mieste ligy CAHL s rovnakým počtom bodov Ottawa a Montreal Victorias. Play-off sa mohlo začať. Prvý zápas odohratý v Montreale sa hral na roztopenom ľade, ktorý komplikoval hru a po výsledku 1:1 sa presunul do Ottawy. Podobne ako v prvom zápase aj na tomto sa hralo na ľade plnom vody, čo nezabránilo Ottawe pred viac ako 3 000 divákmi vyhrať pomerom 8:0, a tak sa Stanley Cup vrátil po 10 rokoch do mesta, ktorému bol darovaný. Do Ottawy. Frank McGee vsietil 3 góly a ďalších 5 pridali bratia Gilmourovi. Po tomto zápase daroval členom víťazného tímu lekárnik a banícky investor Bob Shillington strieborné nugety namiesto peňazí, keďže boli amatérskym tímom a ak by dostali za svoj výkon peniaze, boli by vylúčení z ligy. Jeden z hráčov vtedy povedal: „Mali by sme sa volať strieborná sedmička!“ A tak sa aj stalo.

Začala sa nová hokejová éra, éra „Silver Seven“. Éra snáď najtvrdších a najzákernejších hokejistov na svete. V roku 1904 v challengei proti Winnipeg, hráči Silver Seven zranili počas zápasu 7 z 9 hráčov súpera. Winnipeg Free Press nazval tento zápas najkrvavejším zápasom v Ottawe a séria proti Torontu Marlboroughs, ako víťazovi OHA, mala podobný priebeh. Toronto Globe vtedy napísalo: „Štýl hokeja, kde je cieľom tímu zničiť súpera fyzicky namiesto toho, aby ho predčil v hokejových zručnostiach a rýchlosti je ľuďmi tolerovaný a pokladajú ho za normálny. Sekania do rúk a zápästí, podrazenia, kroščeky sú najúčinnejšími zbraňami Ottawy v zápasoch proti Torontu.“ Toronto padlo v dvoch zápasoch po výsledkoch 6:3 a 11:2, hráčov Winnipegu vyvážali na nosidlách a tento deštrukčný hokej pokračoval aj naďalej. Ottawa porazila v ďalšom challengeu Montreal Wanderers ako víťaza FAHL v opäť tvrdom zápase, kde bolo až 36 vylúčení a viacero zranení. Zápas síce skončil remízou 5:5, no Montreal odmietol hrať odvetu a bol diskvalifikovaný. Brandon Wheat Cities ako víťaz MNWHA, ktorý vôbec odohrali svoj prvý challenge v boji o Stanley Cup, padol v dvoch zápasoch a Ottawa sa stala opäť víťazom Stanley Cup-u. Ottawa začala túto sezónu v CAHL, no ligu nedohrala dokonca. Hokejisti z hlavného mesta Kanady meškali na zápas v Montreale a ten bol o polnoci prerušený za vyrovnaného stavu. Liga nariadila zopakovať zápas, ale Ottawa súhlasila len za podmienky, že sa zachová poradie zápasov v rozpise. Nestalo sa a Silver Seven po 4 zápasoch, v ktorých McGee vsietil 12 gólov, ligu opúšťajú. CAHL napokon vyhral Quebec HC a dožadoval sa Stanley Cup-u. Ten podľa správcov pohára stále patril Ottawe a nariadili Quebecu vyzvať Ottawu na challenge, ak chcú priniesť najcennejšiu hokejovú trofej do svojho mesta. CAHL ale z tejto myšlienky upustila, a tak pohár ostal aj po ukončení sezóny v rukách Silver Seven.

Ďalšiu sezónu sa Ottawa HC pripojila k lige FAHL, ktorú vyhrala a Montreal Wanderers sa stal jej novým rivalom. McGee v 6 zápasoch strieľa 17 gólov a vedie bodovanie ligy, Dave Finnie vedie štatistiky brankárov a pred Ottawou sú ďalšie challengee. Porážajú Rat Portage Thistles (víťaza MHL), no najpamätnejšou pre Silver Seven a pre celý hokejový svet ostáva v tejto sezóne séria proti Dawson City Nuggets až z ďalekého Yukonu.

Vyzývatelia merali do Ottawy cestu dlhú 6 400 km a cestovali celý jeden mesiac. Bola to najvzdialenejšia séria v boji o Stanley Cup vôbec. Hráči cestovali na psích záprahoch, loďou, vlakom, bicyklom alebo dokonca niekoľko stoviek míľ aj pešo na trojzápas, ktorý mal rozhodnúť o držiteľovi trofeje. Keď konečne dorazili do Vancouveru, vlakom dorazili do Ottawy za 5 dní. Dátum zápasu sa presunul o dva dni a Ottawa pripravila pre hráčov súpera až nevídane pohostinné uvítanie a ubytovanie. Turnaj zorganizoval Joe Boyle, torontský zlatokop, ktorý pôsobil v Yukone. V tíme pôsobili hráči, ktorí sa už challengeov o Stanley Cup zúčastnili, no tím nehral v žiadnej serióznej lige a ani nemal skúsenosti s veľkými zápasmi. Prvý duel mal až do stavu 3:1 pokojný priebeh, no v druhej tretine hosťujúci Norman Watt podrazil hráča Arta Moorea a ten ho za to udrel hokejkou do tváre. Watt oplácal ďalej a úderom hlavy hokejkou zložil Morrea na zem. Silver Seven napokon vyhrávajú vysoko 9:2, McGee strieľa len jeden gól, hráči Dawson City sa sťažujú na góly z ofsajdov a Watt sa po zápase vyjadril, že McGee nevyzerá taký dobrý ako sa o ňom hovorí.

16. január 1905. Odvetný zápas prináša výhru pre Sens, víťazstvo challengeu a udržanie Stanley Cup-u po víťazstve v pomere 23:2! McGee strieľa 14 gólov, z toho 8 v rade v priebehu 9 minút. Je to najviac gólov jedného hráča v boji o Stanley Cup v jednom zápase, a zároveň najviac v profesionálnom zápase vôbec. S ešte jedným gólom v predošlom zápase drží rekord v počte gólov za sériu (15). The Globe napísal: „Hosťujúci tím bol v noci porazený úplne s prehľadom ako naznačuje aj výsledok. V skutočnosti to mohlo byť ešte viac, ak by v bráne Dawson City nestál Forrest. Ottawa jednoducho korčuľovala a s monotónnou pravidelnosťou nemilosrdne skórovala. Bola to fraška dovedená do extrému.“ Po slávnostnej ceremónii sa hráči Silver Seven pokúsili prehodiť pohár cez slávny Rideau Canal, ale pokus bol neúspešný a pohár skončil dole vo vodnom kanáli. Na druhý deň ho museli vyťahovať. Prečo Dawson City vôbec dostali možnosť vyzvať Ottawu spája historik Paul Kitchen s tým, že Joe Boyle bol v tom čase v politickej konexii s P.D. Rossom, správcom a opatrovníkom Stanley Cup-u.

Do sezóny 1906 Ottawa vstupovala v novovytvorenej lige Eastern Canada Amateur Hockey Association (ECAHA). Montreal HC, Montreal Shamrocks, Montreal Victorias, Montreal Wanderers, Quebec HC a Ottawa HC tvorili vtedajšiu najlepšiu hokejovú ligu. Prvýkrát sa v zápasoch objavujú dvaja hlavní rozhodcovia. Ottawa opäť ligu vyhráva a v challengeoch poráža víťaza OHA, Queen's University, víťaza FAHL, Smiths Falls HC a získava Stanley Cup.

No Montreal Wanderers, ktorý skončil v lige druhý, odohráva ešte v rámci ECAHA play-off o Stanley Cup. Prvý zápas prekvapujúco vyhrávajú Wanderers vysoko 9:1 a odveta sľubuje odplatu Ottawy. Do brány Ottawy sa stavia po prvýkrát Percy LeSueur, ktorý prišiel zo Smiths Falls. Vypredaný zápas sleduje až 5400 fanúšikov a najdrahšie dvojdolárové vstupenky dosiahli na čiernom trhu až 5-násobne vyššie ceny. O stávkovanie bol taktiež veľký záujem a jedna stávka na Ottawu dosiahla dokonca až 12 000 dolárovú hodnotu. Wanderers sa ujímajú vedenia 1:0 no Ottawa deviatimi gólmi v rade otáča zápas 10 minút pred koncom na 9:1 a vyrovnáva skóre série. Publikum buráca a ponúka 5-minútové ovácie. Harry Smith sedem minút pred koncom posiela Ottawu do vedenia, no jeho gól nie je uznaný pre ofsajd. Po protestoch je Smith vylúčený do konca zápasu a Lester Patrick dvoma gólmi zabezpečuje výhru Wanderers. Panovanie Silver Seven hokejovému svetu je na konci. The Toronto Globe nazvalo zápas najlepším, aký sa kedy v Kanade hral a neskôr The Sporting News nazvalo tento zápas najlepším hokejovým duelom v dejinách.

Frank McGee strieľa dva góly a končí hokejovú kariéru vo veku 23 rokov, kvôli novej práci pre vládu, ktorá mu neumožňovala cestovať. Jeho súčasník, Frank Patrick, brat slávneho Lestera, sa o ňom vyjadril: „Bol ešte lepší ako si sám myslel. Mal všetko, rýchlosť, hokejové zručnosti, vedel skórovať a výborne napádať. Bol výborne stavaný so zvieracím inštinktom.“ McGee bol zaujímavý ešte niečím. Mal len jedno oko. Už v roku 1900 ho zasiahol puk, a tak slepý na jedno oko ukončil hráčsku kariéru a stal sa rozhodcom. Hokej mu  však chýbal natoľko, že sa k nemu v roku 1903 vrátil a doviedol Ottawu na vrchol. 135 gólov v 45 zápasoch. Kto vie, čo by dokázal v plnom zdraví. Aj tak drží rekordy v boji o Stanley Cup, ktoré dosiaľ nikto nedokázal prekonať, ani Mr. Hockey, ani The Great One. V roku 1916 zomiera na fronte 1. svetovej vojny. Ako sa dostal do armády len s jedným okom je viac ako záhadné. Jeho synovec prezradil, že keď si pri čítaní písmen mal striedavo zakryť obidve oči, vymenil si len ruky, ktorými zakrýval slepé oko. V roku 1945 vstupujú do Hokejovej siene slávy prví deviati hráči vrátane neho. Billy Gilmour, Percy LeSueur, Harvey Pulford, Alf Smith a Harry Westwick, členovia tímu Silver Seven, sú taktiež neskoršími členmi Hockey Hall of Fame.

Silver Seven dokázali počas 4 rokov ovládať celú hokejovú Kanadu, a to aj napriek smrti jedného zo svojich hráčoch, Jima McGeea, Frankovho brata. Dôležitosť klubu Ottawa HC v Kanade dokazuje aj prítomnosť premiéra krajiny na jeho pohrebe. Na roku 1906 je zaujímavé aj to, že Stanley Cup získali vtedy až dva tímy. Najprv Ottawa, ktorá ho mala do apríla a potom Montreal Wanderers, ktorý trofej držal do konca roka, keď po víťazstve nad Ottawou úspešne čelil aj výzve od New Glasgow Cubs. NHL aj HHOF uznávajú Stanley Cup obidvom tímom. Po sezóne 1906 dochádza k ďalšej výraznej zmene. Dovtedy totižto hokejisti nedostávali mzdu. So sezónou 1906-1907 začína v Kanade éra profesionálneho hokeja, keď sa pozícia hokejistu stáva zamestnaním. Do hokeja prichádzajú veľké peniaze a tie budú nakoniec aj príčinou zániku veľkého klubu z Ottawy. Hokejisti v Kanade nedostávali až do roku 1907 za svoju hru peniaze. Ottawa mala výhodu v tom, že v hlavnom meste Kanady pôsobil senát. Najlepší hokejisti tým, že prestúpili do hlavného mesta Kanady a hrali za Ottawu HC, mohli získať pozície v parlamente, kde dostávali za svoje pozície plat. V hokeji stále šlo len o prestíž. Medzitým v International Hockey League (IHL) existujúcej v USA boli hokejisti normálne platení. IHL bola vlastne prvou profesionálnou hokejovou ligou na svete. Preto v roku 1907 prišla ECAHA s jednou z najdôležitejších zmien. Tímy mohli mať tak amatérov, ako aj profesionálov, ktorým musel klub platiť. Zaujímavou zmenou v pravidlách hokeja bolo aj to, že ak puk odrazený od brankára odohral brániaci tím nejednalo sa už viac o ofsajd útočiaceho tímu a ten mohol pokračovať v akcii.

V roku 1907 sa prehlbuje najväčšia rivalita vtedajšieho kanadského hokeja medzi Ottawou HC a Montrealom Wanderers, ktorá miestami prerastala až do brutálnych rozmerov. 12. januára 1907 sa odohral dovtedy najväčší masaker na ľade. Charles Spittal z Ottawy sa podľa archívov „snažil hokejkou rozdeliť hráčovi Montrealu lebku napoly“, Alf Smith sekol hokejkou Hoda Stuarta po spánku a ten ľahol na zem ako mŕtvola a Harry Smith súperovi hokejkou rozdrvil nos. Wanderers aj napriek tomu vyhrali 4:2 a 18. januára zasadla vôbec prvá hokejová disciplinárna komisia, od ktorej sa žiadala suspendácia Spittala a Alfa Smitha do konca sezóny. To ale bolo ECAHA zamietnuté a prezident ligy rezignoval na svoju funkciu. Spittal a Alf Smith boli zatknutí políciou a dostali pokutu 20 dolárov zatiaľ čo Harry Smith bol zbavený viny. Táto deštrukčná taktika v sezóne aj tak Ottawe nepomohla, skončila druhá, Montreal Wanderers získal titul avšak bol vo výzve od Kenora Thistles porazený. Na konci marca sa ale Stanley Cup opäť vrátil do rúk Wanderers, ktorí si ho udržali aj v ďalšej sezóne. Sezóna 1907 bola v poradí už piatou, v ktorej bol pohár víťaza udelený dvakrát.

V ďalšej sezóne Ottawa podpísala troch nových hráčov: Martyho Walsha, Tommyho Phillipsa a Freda „Cyclone“ Taylora. Taylor, ktorý prišiel z IHL dostal plat 1000 dolárov a Phillips z Kenory zarábal 1500 dolárov. Ottawa sa presunula do novej haly nazvanej The Arena, s kapacitou 4500 miest na sedenie a ďalších 2500 na státie. Permanentka na sezónu (5 zápasov) stála 3,75 dolára a Ottawa ich predala 2400. V sezóne ale z prvých troch zápasov prehráva dva a opäť končí druhá za Wanderers, ktorí si po challengeoch udržali Stanley Cup.

Až do sezóny 1908/1909 pôsobili v ECHL aj amatérski hráči, ktorí nepoberali plat. Až v roku 1909 sa kanadská najvyššia hokejová súťaž stáva plne profesionálnou a ECAHA sa stáva ECAH (Eastern Canada Hockey Association). Hviezdy Ottawy, Harvey Pulford a Wanderers, Russell Bowie, ukončili kariéru, keďže odmietli poberať plat a ako amatéri už hrať nemohli. Montreal Victorias a Montreal HC dokonca opustili ECHA, keďže trvali na zachovaní amatérskeho statusu a vytvorili spolu s Ottawou Cliffsides a Torontom AAC Interprovincial Amateur Hockey Union (IAHU). Alf Smith opustil Ottawu HC a založil klub Ottawa Senators!, ktorý hral v FHL. Ottawa HC získava Stanley Cup opäť do svojich rúk po tom, čo nečelila žiadnemu challengeu.

Sezóna 1909-1910 znamenala obrovské zmeny v svetovom ligovom hokeji. ECHA sa rozdelila na CHA (Canadian Hockey Association) a NHA (National Hockey Association). Milionár J. Ambrose O'Brien chcel, aby jeho tím, Renfrew Creamery Kings, mohol vyzvať víťaza Stanley Cup-u a zároveň aby bol pripojený k CHA. To ale bolo zamietnuté a tak spolu s majiteľom Wanderers založil NHA a v nej svoj tím Montreal Canadiens, ten, dnes najúspešnejší a najslávnejší hokejový klub. Ottawa HC začala sezónu v CHA, ale tá po pár mesiacoch zanikla a jej tímy sa pripojili k NHA a rivalita medzi tímom z hlavného mesta Kanady a Montrealom Wanderers sa obnovila. V tejto lige Ottawa prvýkrát používa pomenovanie Senators aj keď oficiálnym názvom ostáva Ottawa HC, keďže v tom čase fungoval konkurenčný tím s názvom Senators spomínaný vyššie. Spolu s tímami Cobalt Silver Kings, Haileybury Comets, Montreal Canadiens, Montreal Shamrocks, Montreal Wanderers, Renfrew Creamery Kings tvorila Ottawa HC najkvalitnejšiu svetovú hokejovú ligu a ligu, ktorá bola predchodcom dnešnej slávnej NHL.

Hviezda Ottawy, Cyclone Taylor, prestupuje k tímu Renfrew a Ottawa podpisuje voľných hráčov Dubbyho Kerra, Freda Lakea a Martyho Walsha. Keď sa Taylor vo februári 1910 vrátil do Ottawy a sľuboval gól do siete Ottawy, 7000-ový štadión bol vypredaný. Bola dokonca podaná stávka v hodnote 100 dolárov na to, že Cyclone nedá gól. Ottawa vyhráva zápas 8:5 a Cyclone vychádza gólovo naprázdno. Ottawa v tejto sezóne v challengeoch zdolala Edmonton HC z AAHA a Galt HC z OPHL a obhájila Stanley Cup, no v NHA skončila druhá a titul pripadol do rúk Wanderers, ktorý zdolali vyzývateľov z tímu Berlin Dutchmen z OPHL a na konci sezóny boli oni držiteľmi najcennejšej hokejovej trofeje. NHL dnes uznáva v sezóne 1909-1910 Stanley Cup obom tímom, no Hockey Hall of Fame len Montrealu Wanderers.

Po vstupe novodobých Ottawa Senators do NHL v roku 1992 boli v ich hale vyvesené prápory poukazujúce na víťazstvá bývalého klubu z kanadského hlavného mesta. Bolo ich len deväť (okrem rokov 1906 a 1910). To sa zmenilo až v roku 2003, keď boli vyvesené aj zvyšné dva, keďže NHL uznala Stanley Cup v týchto rokoch ako Montrealu Wanderers, tak aj Ottawe Senators.

V sezóne 1910-1911 sa zmenila hracia doba s 2x 30 minút na 3x 20 minút a medzi tretinami boli 10-minútové pauzy. Taktiež bol v hokeji prvýkrát zavedený platový strop, čo viedlo k odchodu niektorých hráčov a k zníženiu počtu tímov pôsobiacich v NHA na Montreal Canadiens, Montreal Wanderers, Ottawu Senators, Renfrew Creamery Kings. K NHA sa pridal aj jeden nový klub, Quebec Bulldogs. Majitelia tímov kontrolovali štadióny, a tak sa väčšina hráčov novým podmienkam musela prispôsobiť. Ottawskí hráči zmeny nepocítili vôbec, keďže na konci sezóny im boli udelené rôzne prémie. Sezónu vyhráva s 13 výhrami a len 3 prehrami Ottawa, v challengeu poráža Galt a Port Arthur Bearcats z NOHL a získava Stanley Cup opäť do svojich rúk. V sérii proti Port Arthur vsietil Marty Walsh 10 gólov a dostáva sa na druhé miesto v histórii za Frankom McGeem v počte gólov v jednom zápase.

V rokoch 1912 až 1914 došlo k hernému úpadku ako Ottawy, tak aj Montrealu Wanderers a Stanley Cup prebral v rokoch 1912 a 1913 Quebec Bulldogs. Od sezóny 1911-1912 bola víťazovi NHA darovaná trofej pod názvom O’Brien Trophy. Canadiens boli vtedy jediným tímom, ktorí mohol podpisovať frankofónnych hráčov a hokejové zápasy priniesli do praxe ďalšie novinky. Hráči nosili na ramenách pásky s číslami, domáci tím si vyberal stranu, na ktorej bude hrať, boli dovolené striedania hráčov a došlo k rozdeleniu malých a veľkých trestov za rôzne priestupky. NHA navrhla prvýkrát systém hrania s 5 hráčmi v poli. To bolo pre Ottawu HC neprijateľné, lebo ich hra závisela od pozície rover-a a práve táto pozícia mala byť odstránená. Sezónu musela odohrať takto a na ďalšiu sezónu sa snažila presvedčiť vedenie o vrátení sa k systému siedmych hráčov na ľade. Neúspešne. Až od sezóny 1913-1914 mohol rozhodca puk na vhadzovaniach hádzať na ľad namiesto toho, aby ho naň musel položiť. Týmto sa zamedzilo mnohým zraneniam rúk rozhodcov. Za fauly sa začali udeľovať aj peňažné tresty od 2 do 15 dolárov podľa závažnosti. Brankári mali zakázané zaľahnúť puk, zaviedli sa bránkové čiary a od tejto sezóny sa vôbec po prvýkrát do bodovacej súťaže zapisujú aj asistencie. V roku 1914 sa konalo vôbec prvé podujatie s názvom Stanley Cup Final, ktoré ukončilo challenge éru a začalo tzv. World’s Series, kedy proti sebe nastúpili v boji o Stanley Cup víťazné tímy dvoch najkvalitnejších svetových líg, NHA (neskôr NHL) a Pacific Coast Hockey Association (PCHA), ktorú neskôr vystriedala liga Western Canada Hockey League (WCHL) po tom, čo Victoria Aristocrats vyzvala Toronto k challengeu na tri víťazné zápasy a vtedajšiemu správcovi Stanley Cup-u, Williamovi Foranovi, sa táto myšlienka zapáčila natoľko, že z toho vznikla tradícia. V tejto sezóne už v PCHA existovalo rozdelenie klziska modrými čiarami na 3 časti a bolo dovolené nahrávanie si medzi útočníkmi v strednom pásme (v útočnom si napr. nahrávať nemohli). Hráči v PCHA ešte ale stále hrali so 7 hráčmi a tak v play-off o Stanley Cup proti tímu z NHA rozhodoval o počte hráčov na ľade domáci tím. Jednoducho povedané: ak hral doma tím z NHA, aj súper z PCHA musel mať na ľade len 6 hráčov, aj keď vo svojej lige hral so siedmymi a naopak.

Prvého oficiálneho veľkého finále sa po víťazstve v NHA a porážke Wanderers v play-off NHA zúčastnila aj Ottawa Senators. Za Ottawu v tom čase hral legendárny Art Ross. V play-off ale proti Vancouvereru Millionaires podľahla jednoznačne 3:0 na zápasy, keď 5 gólov inkasovala z hokejky jej budúcej hviezdy, Franka Nighbora.

V nasledujúcej sezóne odišiel z tímu na fronty 1. svetovej vojny Punch Broadbent a nahradil ho už spomínaný Frank Nighbor, ktorý sa stal novým lídrom tímových štatistík. S platom 1500 dolárov sa stal najlepšie plateným hráčom pred Eddiem Gerardom alebo dokonca Artom Rossom. Svoj prvý Stanley Cup v histórri získali vtedy Montreal Canadiens. Ottawe v tejto sezóne chýbali aj ďalší hráči z čias Silver Seven bojujúci na vojnových frontoch. Po sezóne prezident klubu Llewellyn Bate navrhol vedeniu NHA prerušiť činnosť až do skončenia vojny, keď jeho zisky klesli o 17%. Ostatné kluby NHA to zamietli, a tak bol nútený znížiť hráčom platy a taktiež vzdať sa Arta Rossa alebo Alfa Smitha.

Sezóna 1916-1917 bola pre NHA poslednou. Hráči z oddielu 228th Battalion hrali profesionálnych hokejistov za Toronto Blueshirts a po prvej časti sezóny odišli na front. Klub bol za to suspendovaný a jeho hráči boli rozdelení do ostatných tímov NHA vrátane Corba Dennenyho alebo jeho brata, budúceho člena siene slávy a historicky najproduktívnejšieho hráča Ottawy v rámci NHL, Cya Dennenyho. Clint Benedict sa stal opäť najlepším brankárom sezóny a Frank Nighbor skončil na delenom prvom mieste v tabuľke strelcov s 41 gólmi v 19 zápasoch. Ottawa skončila druhá a v play-off podľahla Montrealu Canadiens, ktorí ale v boji o Stanley Cup podľahli Seattleu Metropolitans z PCHA. Tieto posledné sezóny NHA spôsobili aj postupný zánik rivality Senators a Wanderers. Zatiaľ čo Ottawa dokázala zvládnuť finančné problémy počas 1. svetovej vojny a nikdy neskončila horšie ako druhá, Wanderers sa potácali na spodných priečkach tabuľky. Písal sa rok 1917 a NHA bola po svojom zániku. Tímy, ktoré v nej pôsobili potrebovali založiť niečo nové, novú hokejovú ligu, ktorej víťaz by na jej konci vyzval víťaza konkurenčnej PCHA. V hoteli Windsor v Montreale sa stretli zástupcovia Ottawy Senators, Montrealu Canadiens, Montrealu Wanderers a Quebecu Bulldogs, aby rokovali o ďalšom postupe. A tak bola 26. novembra 1917 založená Národná hokejová liga, NHL. Finančná situácia nedovoľovala tímu Bulldogs pokračovať v hokeji v Quebecu, a tak bol vytvorený nový tím v Toronte, neskôr nazvaný Arenas. Ottawa bola pred sezónou v aukcii za 5000 dolárov a majiteľ Canadiens ju chcel z dôvodu zbavenia sa Blueshirts v lige na svoju stranu. Tommymu Gormanovi, športovému redaktorovi Ottawa Citizien, požičal 2500 dolárov, ktorý spolu s Martinom Rosenthalom a Tedom Deyom, majiteľom haly, kúpili klub v Ottawe. Prvý zápas sa konal 19. decembra a zúčastnili sa ho práve Senators, Montrealu Canadiens však podľahli 7:4, keď úspech montrealského celku zabezpečil Joe Malone piatimi gólmi. Sezóna pokračovala so 4 tímami až do januára, kedy Montrealu Wanderers vyhorela aréna a klub ohlásil svoj zánik. Z troch tímov, ktoré ostali, skončila Ottawa posledná. Tím sa zmietal vo finančných problémoch, hráčom neboli vyplácané peniaze a tí protestovali. Po play-off medzi Montrealom a Torontom sa z víťazstva v lige tešili práve nováčikovia ligy. Tí vo finále Stanley Cup-u zdolali víťaza PCHA Vancouver Millionaires 3:2 na zápasy a pripísali si historicky prvý Stanley Cup hneď vo svojej prvej sezóne.

Sezóna 1918-1919 pokračovala ďalej s len troma tímami. 18-zápasová sezóna vyšla najlepšie Ottawe Senators aj keď finančné problémy pokračovali a zmenilo sa aj vedenie tímu. Nakoniec v následnom play-off podľahla Montrealu 4:1 na zápasy, keď im kvôli úmrtiu v rodine chýbala najväčšia hviezda Frank Nighbor a Montreal zamietol ottawskú požiadavku povolať hráča z Toronta. Víťazovi PCHA, Seattlu Metropolitans, sa tak postavili Canadiens. Séria sa skončila tragicky. Po piatich zápasoch mal každý tím na konte dve výhry a jednu remízu a 1. apríla mal o víťazovi rozhodnúť šiesty duel. Ten sa nakoniec nekonal. Piati hráči Montrealu skončili po chrípkovej epidémii v nemocnici a zápas bol 5 a pol hodiny pred začiatkom odvolaný, pre nedostatok hráčov. Manažér Canadiens priznal Stanley Cup tímu zo Seatllu, no ten ho z dôvodu skolenia súperovho tímu chorobou odmietol prijať. Hráč Joe Hall nakoniec svojej chorobe podľahol a Stanley Cup sa prvýkrát v jeho histórii neudelil. Keď sa menil dizajn Stanley Cupu v roku 1948, kedy doň boli vyrývané názvy víťazných tímov v jednotlivých rokoch, pri roku 1919 nájdeme len: 1919 Montreal Canadiens Seattle Metropolitans Series Not Completed.

Rok 1920 bol dôležitý ako pre Ottawu, tak aj pre celú NHL. Prvýkrát v jej dejinách vznikol tím, ktorý sa mohol nazvať dynastiou. V hokeji nastupuje po Silver Seven éra Super Six. Počas ôsmych sezón vyhrali Senators základnú časť 7-krát a Stanley Cup 4-krát. Úspech tímu bol založený na dvoch faktoroch: hviezdnych útočníkoch Frankovi Nighboroovi a Cyovi Dennenym a defenzívnej taktike, ktorá viedla až k zmenám pravidiel NHL v roku 1924, ktoré prikazovali obrancom opustiť defenzívne pásmo ako náhle ho opustí puk.

Sens vyhrali základnú časť, O’ Brien Cup a vo finále Stanley Cup-u vyzvali Seattle Metropolitans. Prvé tri zápasy hrala Ottawa doma a boli to vôbec prvé zápasy finále v hlavnom meste Kanady od roku 1911. Potom sa séria presťahovala do Toronta, ktoré ako jediné mesto na východe Kanady malo chladiaci systém umelej ľadovej plochy a v Ottawe sa koncom apríla ľadová plocha už topila a znemožňovala hrať hokej. Sens napokon víťazia 3:2 na zápasy a pripisujú si ďalší titul. V tejto sezóne sa NHL hrala opäť so 4 tímami, keď sa do hry vrátil Quebec.

V nasledujúcej sezóne pokračovala Ottawa vo fantastických výkonoch, opäť vyhrala ligu, O’Brien Cup, keď v play-off zničila Toronto, ktoré si po zmene majiteľa začalo hovoriť St. Patricks. Na finále hráči cestovali do Vancouveru, kde v piatich zápasoch porazili Millionaires a pripísali si ďalší titul. Prvý zápas sledovalo 11 000 divákov, čo bolo v tom čase najviac v histórii a počas celej série bolo na štadióne spolu až 51 000 fanúšikov.

Po dvoch triumfoch a ďalšej skvelej sezóne nasledovalo sklamanie, ktoré priniesla v play-off prehra o jeden jediný gól proti Torontu, ktoré napokon vo finále porazilo tím Vancouveru, pre ktorý to bola už druhá prehra vo finále v rade. Za Ottawu hrali v tom čase svoju prvú sezónu legendy a členovia hokejovej siene slávy Frank Boucher a Frank "King" Clancy. Punch Broadbent a Cy Denneny skončili prvý a druhý v bodovaní súťaže a Clint Benedict bol najlepším brankárom ligy. Clancyho prvý gól v NHL padol hneď z prvej strely a nemal platiť, keďže sa do brány dostal cez dieru na bočnej sieti. Broadbent vytvoril rekord ligy, keď strelil góly v 16 zápasoch v rade. Tento rekord mu patrí dodnes. V sezóne 1922-1923 PCHA konečne zrušila pozíciu rovera a prešla na hokej o piatich hráčoch v poli. Až 11 rokov po tom, čo túto zmenu podstúpila NHA resp. NHL. Do súbojov o Stanley Cup prvýkrát v histórii zasahuje aj tím z Western Canada Hockey League (WCHL). Po tom, čo vo svojej prvej sezóne víťazný tím podľahol Vancouveru z PCHA tentoraz postupoval do finále priamo a víťaz PCHA si zahral s víťazom NHL. Vancouver, ktorý sa premenovali na Maroons, opäť raz proti Ottawe neuspel. Tá sa v absolútnom finále stretla s víťazom práve WCHL, Edmontonom Eskimos, ktorý zdolala 2:0 na zápasy. Cy Denneny opäť viedol tímové štatistiky. Druhý zápas finále vošiel do histórie, keď hráč Clancy hral počas neho na všetkých pozíciách, dokonca si zachytal aj v bráne. Majiteľ klubu v tejto sezóne začal partnerstvo s Frankom Ahearnom, ktorého rodina vlastnila veľké firmy Ottawa Electric Company a Ottawa Street Railway Company. Následne predal svoje podiely a z klubu odišiel. Ottawa vymenila starú The Arena za novú halu Ottawa Auditorium s kapacitou 7 500 miest na sedenie a s chladiacim systémom umelej ľadovej plochy.

V nasledujúcej sezóne zastavil v play-off skvelé ťaženie Ottawy, ktorá vyhrala základnú časť, George Vezina z Montrealu, ktorý v ďalších kolách play-off doviedol Montreal aj k celkovému víťazstvu. V tejto sezóne bola v NHL prvýkrát v histórii udelená Hart Trophy pre najviac cenného hráča základnej časti a získal ju ottawský Frank Nighbor. Hráčska kvalita Senators bola v tom čase neuveriteľná, čo dokazuje aj predaj budúcich členov Hokejovej siene slávy Clinta Benedicta, ktorí robil klubu zlé meno kvôli večierkom a pitiu, za čo mal potom problémy s vedením a Harryho Broadbenta z dôvodu uvoľnenia miesta v tíme pre Alexa Connella a Hooleyho Smitha, ktorí taktiež patria do Hokejovej siene slávy. Vďaka modernému vybaveniu novej arény sa v Ottawe hral aj rozhodujúci zápas finále Stanley Cup-u. Vancouver z PCHA mohol po výhre nad Calgary Tigers z WCHL priamo postúpiť do finále, no nestalo sa tak a po následnej ďalšej prehre aj proti Montreralu sa porúčal z bojov o pohár. Tento boj bol zároveň posledný v rámci PCHA, keďže sezóna 1923-1924 bola pre túto ligu poslednou. Vancouver Maroons a Victoria Cougars sa pripojili k WCHL a tím Seattle Metropolitans zanikol.

V sezóne 1924-1925 sa vo finálnom boji o Stanley Cup stretli víťazi WCHL a NHL. Ottawa skončila štvrtá a play-off sa v rámci NHL malo týkať Montrealu, Toronta a víťaza sezóny, Hamiltonu. Montreal zdolal Toronto, no do finále Stanley Cup-u postúpil kontumačne. Hráči Hamiltonu požadovali od ligy 200 dolárov za 6 zápasov, ktoré hrali počas základnej časti navyše (hrala sa 30-zápasová sezóna namiesto 24-zápasovej). NHL to zamietla, ku kompromisu nedošlo a liga Hamilton z ďalších bojov vylúčila. Ottawa sa nakoniec náhradným tímom v NHL nestala a finále si zahral Montreal proti víťazovi WCHL Victoria Cougars, ktorá sa nakoniec tešila zo Stanley Cup-u. Stala sa tak posledným tímom mimo NHL, ktorý vyhral Stanley Cup. Sezóna 1924-1925 bola sezónou v znamení rozšírenia NHL aj do Spojených štátov amerických, keď sa k lige pripojil Boston Bruins. Ottawa zažila veľké zmeny v zostave, Jack Darragh ukončil kariéru a následne podľahol chorobe, v bránkovisku stáli Alex Connell a Hooley Smith, ktorý reprezentoval Kanadu na olympijských hrách 1924. Bola to taktiež prvá sezóna pre Franka Finnigana, ktorého dres s číslom 8 visí pod stropom Canadien Tire Centre. V tejto sezóne sa začala udeľovať nová trofej, trofej pre hráča s gentlemanským správaním na ľade, Lady Byng Trophy, ktorú súťaži darovala Marie Evelyn Moreton, manželka guvernéra Kanady. Získal ju opäť Nighbor a prevzal ju osobne z rúk samotnej pani Moreton pri slávnosti v rezidencii kanadského guvernéra, Rideau Hall. O rok trofej obhájil.

Sezóna 1925-1926. Ottawa vyhráva základnú časť a do NHL vstupujú ďalšie tímy z USA, New York Americans a Pittsburgh Pirates. V play-off senátori prehrávajú s tímom Montreal Maroons s bývalým hráčom Senators Benedictom v bráne, ktorý po play-off v rámci NHL poráža aj v samotnom finále víťaza 

WCHL, tím Victoria Cougars a teší sa zo svojho prvého Stanley Cup-u. Finálový súboj Victorie bol zároveň posledným za WHL (premenovaná z WCHL), keďže po sezóne aj táto liga zaniká a NHL tak ostáva jedinou profesionálnou ligou v Severnej Amerike.

Sezóna 1926/1927. Sezóna, kedy prvýkrát hrali o Stanley Cup len tímy v rámci NHL. Hokejové kluby z ostatných líg síce vyzvali na súboj o pohár tímy NHL, no ten sa definitívne stáva trofejou len pre Národnú hokejovú ligu. Po zlepšení finančného trhu prijatím amerických tímov do ligy v tom NHL pokračuje a prichádzajú Chicago Black Hawks (napísaný osobitne, spolu sa začali Blackhawks písať až od sezóny 1986/1987), Detroit Cougars (neskôr nazývaný Falcons a až od roku 1932 Red Wings) a New York Rangers. NHL sa rozdelila na dve divízie, kanadskú: Montreal Canadiens, Montreal Maroons, New York Americans, Ottawa Senators a Toronto St. Patricks (o sezónu neskôr premenovaný na Maple Leafs) a americkú: Boston Bruins, Chicago Black Hawks, Detroit Cougars, New York Rangers, Pittsburgh Pirates.

Ottawa patriaca k najlepším tímom sveta ako minuloročný finalista vyhráva kanadskú divíziu a v rámci NHL získava aj najviac bodov (64 v 44 zápasoch). Do play-off v tom čase postupovali 3 tímy z každej divízie. Víťazi postupovali do druhého kola automaticky a tímy na 2. a 3. mieste hrali o postup. Hrali sa dvojzápasové série a rozhodovalo skóre. V druhom kole Ottawa poráža Canadiens a vo finále sa postaví Bostonu Bruins, ktorý hrá svoje prvé finále NHL. Päťzápasovú sériu vyhráva Ottawa, keď v 2 zápasoch víťazí a v dvoch remizuje. Pripisuje si prvý Stanley Cup novej NHL, štvrtý v NHL celkovo a svoj už jedenásty v histórii. Žiaden tím nemal v tom roku viac Stanley Cup-ov ako práve Ottawa. Senators získavajú taktiež O'Brien Cup a Prince of Wales Trophy v poslednom roku, kedy boli tieto trofeje odovzdávané víťazovi pohára. Od ďalšej sezóny ich získavali víťazi divízií. Hráči víťazného celku dostávajú zlaté prstene so 14 malými diamantmi v tvare písmena „O“.

Ottawa má ale so 110 000 obyvateľmi najmenšiu základňu v celej NHL. Dokonca druhá najmenšia základňa v Toronte mala obyvateľov až päťkrát viac. Taktiež mali najmenší rozpočet a aj keď vyhrali pohár, vykazovali ročnú stratu vyše 50 000 dolárov. Expanzia NHL do USA nebola pre Senators taktiež výnosná, keďže sa im zvýšili cestovné náklady a zápasy proti tímom USA neboli pre domácich fanúšikov zaujímavé, čo sa odrazilo na predaji lístkov.

To sa ukázalo hneď v ďalšej sezóne, keď Ottawa hrala 2 „domáce“ zápasy v Detroite. To, že vyberali vstupné v hale súpera, sa im naozaj finančne aj oplatilo. Ottawa končí v divízii tretia a v prvom kole vypadáva z bojov o Stanley Cup. Najsvetlejším okamihom sezóny je doteraz neprekonaný rekord NHL, keď brankár Alec Connell vychytal 6 núl v rade a zároveň držal čisté konto neuveriteľných 464 minút a 29 sekúnd (iné zdroje uvádzajú aj 460:49, 461:29), čo je bezmála takmer 8 zápasov. Bodovanie tímu vedie Frank Finnigan, Cy Denneny sa trápi celú sezónu, keď strieľa len tri góly. NHL v tejto sezóne povolila prvýkrát striedania počas hry.

Sezóna 1928/1929 definitívne odzrkadlila zlú finančnú situáciu v stále historicky najúspešnejšom tíme NHL. Senators predávajú svoje hviezdy Hooleyho Smitha a hlavne Cya Dennenyho (ktorý po ďalšej sezóne v NHL končí) do konkurenčných klubov a len tretíkrát v histórii nepostupujú do play-off NHL. Dva domáce zápasy Sens opäť odohrali v Detroite. Frank Finnigan ako najproduktívnejší hráč získava slabých 19 bodov, Alec Connell v bráne pokračuje vo fantastických výkonoch.

1929/1930. Sens odohrávajú dva domáce zápasy v Atlantic City, NJ, dve v Detroite a jeden v Bostone. Výpredaj hviezd pokračuje a Sens prichádzajú aj o Franka Nighbora. Ottawa nakoniec končí v divízii na treťom mieste a hrá play-off. 28. marca 1930 hrá doma proti NY Rangers nerozhodne a odvetný zápas prehráva. Tento zápas play-off bol posledným zápasom ottawského tímu v NHL vo vyraďovacích bojoch až do roku 1996. Premiéru v NHL v drese Ottawy v tejto sezóne zažil budúci člen Hokejovej Siene Slávy, Syd Howe.

Kríza pokračovala naďalej a Sens opúšťa aj King Clancy. Ottawa padá na posledné miesto prvýkrát od roku 1898. Záchrana hviezdneho klubu sa javí v kúpe klubu Jamesom E. Norrisom, ktorý mal v pláne presťahovať tím do Chicaga, no majiteľ Black Hawks túto skutočnosť odmieta a liga ho v tom podporila. Norris tak nakoniec kupuje ďalší potápajúci sa klub v Detroite a premenúva ho na Red Wings.

Nasledujúcu sezóna Ottawa neodohrala vôbec. Dostala od NHL rok na to, aby sa vyrovnala s finančnou krízou. Jej hráči spolu s hráčmi Philadephie Quakers boli zatiaľ rozdelení medzi ostatných 8 tímov, ktoré hrali NHL, no pod zmluvou ostávali stále vo svojom pôvodnom tíme. Quakers sa už do NHL nevrátili. Sens dostali od ligy 25 000 dolárov za využitie ich hráčov v ostatných tímoch a taktiež 28-tisícovú pôžičku od banky. Klub sa mal sťahovať do Toronta, no dohodla padla, keď nový majiteľ chcel 40% podiel zo zisku a záruku 100 000 dolárov.

Po návrate do NHL Ottawa skončila aj po návrate hráčov ako Weiland, Finnigan, Howe a Kilrea dva sezóny úplne posledná v lige. Návštevnosť bola úbohá (fanúšikovia chodili len na duely proti kanadským tímom) a finančná situácia tímu katastrofálna. V sezóne 1931-1932 sa do Ottawy vrátil Cy Denneny ako tréner. Zaznamenal 11 výheir, 10 remíz a až 27 prehier. Kilrea je predaný do Toronta, Weiland do Detroitu, Connell do NY Americans a nádejné presťahovanie do Baltimoru alebo spojenie s trápiacim sa NY Americans taktiež nakoniec zlyhalo. Klub bol v koncoch...

15. marca 1934 prehrala Ottawa svoj posledný zápas v NHL proti NY Americans 3:2 pred 6 500 divákmi, ktorí hádzali na ľad mrkvy, pomaranče, citróny a ďalšie veci, no v skutočnosti na to nemali vôbec žiadny pádny dôvod. Posledný zápas hrajú Senators 18. marca proti Montrealu, keď remizujú 2:2 a posledný gól za Sens vsietil Desse Roche. Aby ottawské Auditorium ďalej fungovalo, Senators pôsobili v nižších seniorských ligách, kde sa obnovila rivalita s napr. Montrealom Victorias (QAHA, QSHL, QHL) až do roku 1954, kedy tím Ottawa Senators po 71 rokoch definitívne zanikol. Senators získali v roku 1949 Allan Cup pre najlepší seniorský amatérsky klub v Kanade. Táto súťaž sa hrá od roku 1909 dodnes.

7. apríla 1934 čítali obyvatelia Ottawy v miestnom denníku Ottawa Citizen správu o definitívnom konci NHL v meste. Za posledné dve sezóny malo vedenie stratu 60 000 dolárov, čo boli v tom čase obrovské peniaze. 14. mája liga definitívne odsúhlasila presun klubu do iného mesta. Sens sa tak sťahujú do St. Louis a názov menia na Eagles. Thomas Franklin Ahearn odstupuje z pozície prezidenta klubu a novým sa stáva Redmond Quain, ktorý založil novú firmu s názvom the Hockey Association of St. Louis Inc. Eddie Gerard bol zvolený za nového trénera. Tím si vybral nové logo inšpirované pivárskou spoločnosťou Anheuser-Busch pôsobiacou v meste. St.Louis bolo v tom čase siedmym najväčším mestom v USA. V sezóne 1934-1935 existovalo v NHL 9 tímov a St. Louis sa ocitli v Kanadskej divízii. V tejto sezóne zaviedla NHL trestné strieľania, ktoré sa ale vôbec nepodobali na tie, ktoré poznáme dnes. V kruhu o priemere 3 metre, 12 metrov od brány sa nachádzal puk, z ktorého hráč strieľal na brankára. Mohol strieľať na puk v pokoji, alebo s ním mohol pohybovať, ale len v danom kruhu. Vôbec prvý takýto pokus premenil 13. novembra 1934 Ralph Bowman práve z tímu St. Louis. Eagles svoj prvý zápas proti minuloročnému víťazovi Stanley Cup-u, Chicagu Black Hawks, síce prehrali 3:1, ale ďalší zápas proti NY Rangers vyhrali 4:2 a svitalo na nové, lepšie časy. No pre Eagles nasledovala séria 8 prehier a po 13 zápasoch tréner odstupuje. Nahradil ho práve George Boucher, ktorý trénoval hráčov Sens v ich poslednej sezóne v NHL. Ako tréner si počínal dobre, no Eagles nemali silnú základňu fanúšikov a nepomáhalo ani to, že lístky na zápasy Eagles boli najlacnejšie v NHL. Finančné problémy tak boli späť a klub opäť začal predávať hráčov. Tím opustili Syd Howe, Frank Finnigan, klub skončil vo svojej prvej sezóne v NHL posledný a v strate 70 000 dolárov. Eagles sa mali sťahovať do Clevelandu alebo naspäť do Ottawy, no nič z toho sa neudialo. Klub žiadal opäť od NHL rok voľna na naštartovanie biznisu, no tentokrát to liga zamietla a klub sa objavil na burze. Po tom, čo neprišla žiadna hodnotná ponuka, NHL za 40 000 kúpila klub a jeho hráčov a rozdelila „draftom“ medzi ostatných 8 tímov NHL Tím s 11! Stanley Cup-mi tak definitívne zaniká.

Zmluva odkúpenia obsahovala časť, kvôli ktorej Ottawa Senators prichádzajúca do NHL v roku 1992 nemá nič spoločné s klubom Ottawy Senators založeným v roku 1883 a zaniknutým v podobe St. Louis Eagles v roku 1935 alebo ak chcete seniorským tímom v roku 1954. Koncom roka 1990 NHL schválila návrat Ottawy do NHL, no s históriou začínajúcou od nuly. Pritom ešte stále vlastní klub Ottawy Senators, ktorý zanikol. Prečo teda? Klauzula v zmluve od odkúpení tímu totiž obsahuje odsek, ktorý hovorí o tom, že v prípade návratu Ottawy Senators do NHL idú zisky klubu Ottawskej hokejovej asociácii, a nie NHL. Tým pádom bolo pre vedenie NHL výhodnejšie založiť nový klub, ktorého časť výnosov pôjde do ich kasy, ako obnoviť existenciu starého klubu, no s nulovými príjmami pre NHL.

32 hráčov prvej Ottawy Senators a jeden majiteľ sú zaradení do Siene slávy. Flash Hollett bol posledný hráč pôvodného klubu, ktorý pôsobil v NHL, keď v roku 1946 ohlásil ukončenie kariéry v drese Red Wings. Najviac zápasov za klub odohral Frank Finnigan (363), najviac gólov vsietil Cy Denneny (245), ktorý taktiež získal aj najviac bodov (312, druhý Frank Nighbor len 194). Najviac trestných minút si pripísal George Boucher (604). V bráne bol najúspešnejší Alex Connell, ktorý drží okrem iných aj rekordy v počte víťazstiev (158) a čistých kont (70).

Ottawa sa vrátila do NHL až po 58 rokoch. V boji o rozšírenie NHL práve v prospech Senators vtedy aktívne bojoval bývalý ottawský hráč Frank Finnigan. Keď sa 12. decembra 1990 definitívne rozhodlo, že v sezóne 1992/1993 sa Ottawa vráti do finále, Finnigan dostal tú česť vhodiť úvodné buly. Rok na to vo veku 88 odišiel na večný odpočinok, a tak pri úvodnej ceremónii bola v rámci vďaky za pomoc k návratu NHL do Ottawy a určite aj za úspechy v ottawskom drese, vyradená „osmička“ a prápor znázorňujúci jeho dres vyvesený pod strop haly. Týmto momentom sa začala písať nová história Ottawy Senators v hlavom meste Kanady a tá, dúfam, čoskoro prinesie do mesta opäť Stanley Cup. Pohár, ktorý bol venovaný práve pôvodnému tímu Ottawy Senators a mesto sa z neho naposledy tešilo pred už 97 rokmi... GO SENS GO!!!